Ako si našiel RKB a aké boli tvoje prvé dojmy?

Na lekárskej fakulte som sa zoznámil s Konstantinom a náhodou sme sa pri jednom z rozhovorov dostali k téme rugby. Povedal som mu, že by som chcel začať trénovať rugby a on mi povedal, kde trénujete. Tak som sa dostal na svoj prvý tréning niekedy v polke októbra. Môj prvý dojem bol dobrý. Na tréningu bolo veľa ľudí a dobrá atmosféra, skúsenejší hráči ako napríklad Konstantin a tréneri mi radili, kam sa mám postaviť. Skrátka, pre začiatočníka to bol dobrý základ, ktorý ma motivoval, aby som prišiel na tréning znova. Jasné, že neskôr ihrisko nebude tak dobre osvetlené ako teraz a zima sa blíži, ale pre tých, čo ostávajú motivovaní aj pri nepriaznivom počasí, je to super! Tréningy detí a dospelých sú oddelené. Myslím, že je to tak lepšie (viac o tom nájdete pri odpovedi č.5).

Čo hovoríš ako zahraničný hráč na úroveň rugby na Slovensku, ale aj vo Viedni, kde si pri zápase obetoval rebrá, nohu a časť pľúc?

Zatiaľ som nemal možnosť rozprávať sa s francúzskymi hráčmi. Moji kamaráti, ktorí rugby hrávajú, ma prišli pozrieť na Slovensko a nečudovali sa, že je tu tak málo tímov, keďže vedia, ako sa Slovensko umiestňuje na medzinárodných turnajoch. Boli však milo prekvapení, že tu existuje klub, kde hrá veľa expatriotov (cudzincov) a Erazmákov. Je to o to lepšie, že slovenčina rozhodne nie je ľahký jazyk!

A úroveň vo Viedni? No, vo všeobecnosti má rakúske rugby lepšiu reputáciu vo svete, či konkrétne Viedeň, to neviem posúdiť.

Tím AA Vienna… Po zápase som tam určite nechal aj značnú časť pečene, rovnako ako aj moje obľúbené kvetované tričko, ale vyhral som perfektnú RC Donau kravatu (vďaka perfektnému týpkovi z Chile, ktorý mi ju daroval…) Ale dobre, asi si chcel počuť o špecifikách rakúskeho rugby. Myslím, že z nás mali dobrý dojem. Hra bola ešte trochu neokrôchaná, ale určite si zápas s nami užili!

Aké sú tvoje najlepšie zážitky? Na ihrisku aj mimo neho?

Na ihrisku bol určite skvelý zážitok prvý zápas s RC Donau a hlavne súboje s hráčmi na krídlach.

Keď som objavil pozíciu fullbacka, a dostal som možnosť hrať ju, bol som veľmi šťastný. Je to vzrušujúca a veľmi rôznorodá pozícia. Som rád, že som dostal príležitosť hrať ju.

V šatni býva pred zápasom jedinečná atmosféra obzvlášť s priateľmi ako je Andrew, môj spolubývajúci alebo s motivovanými trénermi ako je Zulf.

Vždy si rád vypočujem rady od ľudí ako je Richy, ktorí sa v rugby vyznajú a vedia nám konštruktívne vysvetliť, čo treba zlepšiť.

Tretí polčas po zápase vo Viedni bol jeden z najšialenejších. Tu som pochopil, že rugby klub môže byť nielen športový klub, ale aj skupina kamarátov a zároveň rodina. Tretie polčasy po zápasoch s anglickými tímami (ktoré som, žiaľ, nemohol odohrať…) boli tiež pamätné s dobrou atmosférou a zároveň poskyli množstvo nápadov a možností do budúcnosti, však, Charlie?

Ako by si opísal hodnoty RKB? Čo ti členstvo v klube prinieslo?

Priateľstvo, skromnosť, priateľskosť, rešpekt a otvorenosť k ostatným hráčom a k ich kultúre. Myslím, že toto je veľmi silná stránka tohto „medzinárodného“ klubu.

Čo želáš klubu do sezóny 2018/2019? Máš nejaké nápady na zlepšenie?

Želám klubu všetko dobré, nových motivovaných a tiež starších skúsených hráčov, ktorí budú ďalej odovzdávať svoju lásku k športu!

Možno by bolo fajn viac sa zamerať na pravidlá a základy rugby predtým, ako sa pustíme do víkendových zápasov? Teda aspoň mne to ako nováčikovi dosť chýbalo a neraz som sa na zápase ocitol v úplne novej situácii a nevedel som, čo mám robiť.

Ďalej je podľa mňa dobré oddeliť tréningy pre deti a pre dospelých. Viem, je to ťažšie pre trénerov, ale je pravda, že deti sú hravejšie a chcú sa vyblázniť, zatiaľ čo dospelí si viac chcú zahrať rugby a zlepšovať sa s cieľom zúčastňovať sa zápasov.