Zulf – asistent trénera – Rugby Klub Bratislava

Ahoj Zulf, mohol by si nám predstaviť tvoj rugbyový “background” ?

Najväčší “fanda” rugby so všetkým, dokonca aj keď je to niekedy na úkor rodiny, s ním som vyrastal v Anglicku a začal hrať ako 7 ročný.Hral som až do momentu, keď som sa vážnejsšie zranil a odnieslo si to moje rameno a to ukončilo moju amatérsku kariéru.kamaráti sa aj smiali, že som bol hráč, ktorý si vedel vychutnať slávu a vydať menej práce – spomínam si, že mi jeden z trénerov povedal: Ak by sa Zulf aspon z polovice staral o hru tak ako sa stara o to, ako na ihrisku vyzera, tak by bol dobry hrac. Odvtedy som pomáhal malým ligovým teamom v Dubaji so základným tréningom.

Ako si sa dostal na Slovensko a do RKB?

Väčšinou tým dôvodom býva žena , ja ich mám dokonca tri, manželku a dcéry. Po 10 rokoch na Blízkom Východe už bol čas sa vrátiť na rodnú hrudu, ich rodnú hrudu!A čo sa RKb týka, tak je to práca Googlu, hľdal som nejaký team, kde sú aj “expati” a zvyšok je už známa história a po troch tréningoch som to prevzal. Ha! Úprimne povedané, videl som infraštruktúru,snahu a nadšenie, ktoré do toho Charlie vrazil a teda som si povedal, že by bolo krásne stať sa súčasťou takejto komunity.
Napokon Rugby všeobecne je jedna rodina.

“Nahradil” si Charlieho u seniorov, keďže on má dosť práce s rugby school. Aký je to pocit prísť s návrhom “pudding” rugby namiesto “froggly snaily rugby game style?”
Vlastne som si všimol, že tu chýbajú niektoré základné “skills” resp. že je potreba ich zdokonalenia-hlavne príjem a podávanie prihrávok a mobilita.Ale zanietenie a zámer boli dobré, a chalani, hlavne nováčikovia sa zanietenie a vnímavo pustili do hry a zároveň sa aj učili – čo v našom veku príde ako veľmi osviežujúce.Ak sa pozrieme na dobré rugbyové kluby ,tak tie mávajú dobré základy: skládky,podania-nahrávky,príjem..atď. Verím, že môžem v niečom pomôcť práve v tejto oblasti a zároveň rozšíriť rugbyovú mentalitu. Tým mám na mysli, že rugby je šport tvrdý po stránke fyzickej ale vás sprevádza celý život s priateľmi, alebo teda mal by.

Trénovanie seniorov si vlastne začal počas zápasu RKB – Piešťany. Jasné, výsledok zápasu moc neoslnil, ale hádam si videl aj dobré veci a aj veci, ktoré je potreba vylepšiť.Aké napríklad?

Základ je prekvapujúco silný, niet divu, keďže boli predtým dobre trénovaní. Scrumy,rucky a lineouty sú najtechnickejšie časti hry a bol som naozaj milo prekvapený- myslím to v dobrom .
Miesta na vylepšenie sú samozrejme v oblastiach : kontakt- príliš veľa stranených prvých skládok a zlé poziciovanie tiel, ale to príde časom s praxou a učnším sa báť sa menej. Mojím najväčším strašiakom v rugby je neschopnosť nahrať a prijať nahrávku, jadro princípu, ktoré budem s chalanmi drilovať tak dlho až si ho osvoja a tieto oblasti potrebujú to potrebujú najviac.

Poznáš západné rugby (Británia,Írsko a Francúzsko) s ich silnými štruktúrami, kde fanúšikovia majú svoju rugby kultúru na štadiónoch a v puboch.Ako to vidíš v rámci perspektívy pre RKB situovanom v Strednej Európe ohľadom ťažkostí, ktorým musí čeliť pri prezentácii rugby “nechápajúcej” verejnosti?

Ako som spomenul rugby to je rodina, resp. mala by byť. Myslím, že najväčším odkazom naprieč spektrom je ukázať, aká dôležitá môže byť časť “apres rugby”(po zápase)-kamarátstvo a pivo npr. Tlieskam Charliemu, že sa na niečo také podujal – je to veľká výzva a viesť športový klub často znamená mať to ako druhé zamestnanie a niekedy dokonca tiež ako prvé! Ale už keď to raz získa spád, team začne robiť výjazdy , začnú sa objavovať aj prví sponzori a výsledky začnú byť konzistentnejšie ,uvidíme aj rast, a to aj dokonca z amatérskej perspektívy.Čím viac sa to páči Tebe, tým viac sa to bude páčiť aj ostatným ! Dojímajú ma niektorí chalani Slováci s ich ochotou nechať svoje telá ; na línii, poniektorí sú vynikajúci a hráči, ktorí hrajú už dlhšie, tiež v tom nájdu pridanú hodnotu pre klub.
Myslím, že kľúčom je keď príde viac ludí ako Charlie a vytvoria prostredie pre ľudí aby sa naučili hru a potom kto vie?- možnože sa federácia na to pozrie bližšie/serióznejšie ku koreňom a na školskú úroveň.K tomu dostatok húževnatých chalanov obrazne povedané odtiahnutých od obrazoviek , ktorí vypadajú ako keby sa narodili na rygbyovom ihrisku.

V prípade ak chce začať s rugby niekto dospelý, máš mu čo ponuknúť?

Vítaní sú všetci a na všetkých úrovniach, záleží len na nich či ich mentalita je schopná pochopiť klub a jeho kultúru. Ak nevieš prijať,prihrať,urobiť skládku alebo aspoň sa tomu priblížiť, tak možnože lepším riešením bude hrnčiarstvo.

Zulf, assistant trainer for the backs – Rugby Klub Bratislava

Hi Zulf, could you please present shortly your rugby background?

The most passionate fan of all rugby, even to the detriment of our stable family life, I grew up in England playing the game from aged 7 onwards. I played until a terrible shoulder injury curtailed my amateur career. My friends would have laughed knowing the player ‘I was’ who enjoyed the glory and less of the work – I recollect one rugby coach once saying to me “If Zulf cared half as much about playing rugby as how he looked on the pitch he would have been a decent player” Since then I have helped little league teams in Dubai with basic skills training and coaching etc.

How did you get to Slovakia? and to RKB?

The main reason a man comes to Slovakia, is the women – I have 3, my wife and my daughters! After 10 years in the Middle East it was to come back to motherland, their mother’s land! As for RKB, good ole Google, I searched expat rugby teams and the rest is history, and after 3 training sessions I am taking over! Ha! Genuinely I had seen the infrastructure, effort and passion that Charlie had put in, and thought it would be nice to be a part of this community.

Rugby after all, is family.

You have “replaced” Charlie to the senior squad, as he was busy with the rugby school. How does it feel to propose a pudding rugby instead a froggly snaily rugby game style?

Actually, I had noticed that some basic skills sets were missing or needed improving upon – mainly in the catching, passing and mobility spheres. But the passion and intention was good, and the guys, especially the ones newish to the game exceptionally receptive to guidance and learning – which at our age is refreshing. If you look at good rugby teams they do basics well; tackle, pass, catch etc. I believe I can add value in some of these areas as well as providing rugby mentality. By that I mean, rugby is hard and physical but provides you with friends for life, or at least it should.

You started your senior coaching during the match Bratislava vs Piestany. Sure not the best score ever for our club, but I guess you see good things, and points to improve; what were they?

Surprisingly the set piece is strong, no doubt well coached way before I arrived. Scrummaging, rucking, and lineouts are the most technical level of the game, and I was quietly surprised at the level – in a good way.

Areas of improvement are obviously, contact – too many missed first time tackles and bad body positioning, but this comes with practice and learning to fear less. My biggest bugbear in rugby is the inability to pass or catch – these two core principles I will try and drill in to the boys as long as I am involved, and these areas need large amounts of improvement.

You know the western rugby (UK, Ireland, and France) with their strong structures, where fans have rugby culture in the stadium and at the pub. How do you see perspective for the RKB located in central Europe regarding the difficulties we face to introduce rugby to the dummies?

I mentioned this earlier, rugby is family or should be. I think the biggest part of getting this message across it show how important ‘apres rugby’ can be, camaraderie and beer. I applaud Charlie for undertaking this large challenge and having run sporting clubs before know that this becomes a second job, and sometimes a first one too! But once it gains momentum, and teams start to tour, and proper sponsors come on board, and results become more consistent you will see the game grow, even if from an amateur perspective. The more you enjoy it, the more others want to enjoy it too! I have been very impressed with some of the Slovak guys and their willingness to put their body’s on the line, some of that commitment is excellent, and the players who have been playing so long could match that then it would greatly benefit the club.

I think the key is for more guys like Charlie to come out of the woodwork and create an environment for people to learn the game then who knows the federation may seriously look into it at grassroots and school level! There enough tough guys who like villains from movies here who look born for the rugby pitch!

In case a senior beginner would make a try to our trainings, would you have something to propose to him?

All levels are welcome but only if the mentality is right and if they want to fit into the culture of the club. If you can’t catch, pass, tackle or even come close to those, maybe pottery would be a better option!