Som tréner rugby na Slovensku

Kedy som začal byť skutočným trénerom? Nepamätám sa. Ako som sa ním stal? Možno mix príležitosti, nutnosti a osobnej výzvy.

Musím byť dobrý hráč, aby som sa stal dobrým trénerom? Byť dobrý hráč ťa určite nezmení na dobrého trénera a byť priemerný hráč neznamená, že nemôžeš mať trénerské zručnosti.

Otváram si YouTube, aby som našiel inšpiráciu, no zatiaľ nie som Bernard Laporte ani netrénujem Richieho McCawa, takže to veľmi nepomáha. Klikám na niekoľko náhodných amatérskych videí. To by šlo, zdá sa, že to lepšie zodpovedá súčasnej úrovni. Zavolali ma na trénerské kurzy z rakúskej federácie. V angličtine, keďže nehovorím po slovensky, lepšie ako nič. Konečne, po roku prosenia dostávam plný prístup k obsahu World Rugby a využívam túto skvelú podporu na posun vpred.

Tréningy na jeseň a v zime. Dni sú tmavšie, je sychravo a chladno. Dúfam, že dnes príde dosť hráčov, aby sme mohli skúšať mlyn a vhadzovania.

Jeden kužeľ vľavo, jeden vpravo, ostatné naokolo: prvé cvičenie na rozohriatie je pripravené rýchlo. Foťák vo vrecku na zvečnenie na facebooku: treba to spraviť tak, aby ihrisko vyzeralo plné hráčov. Spadla lopta počas nácviku základných prihrávok? Ok, 10 kľukov. Nech sa vrch tela pred trénovaním skládok zahreje. Jeden z juniorov sa zase sťažuje, že sa zašpiní a bude si musieť prať veci (teda skôr jeho mama), hoci rugby škola je dobre pomenovaná „škola“. Počkať, ďalší hráč mimo mojej pozornosti sa snaží podvádzať pri skládkach. „Žiadne také, pekne dole a použi plecia! – desať kľukov zdarma, aspoň budeš v lete fešák.“

Posúvame sa k zložitejším cvičeniam ako sú mlyn a vhadzovania. Začnime vhadzovaním, každý tréning s inými skokanmi a zdvíhačmi. Je takmer nemožné, aby sa na každom tréningu zišiel tím v rovnakom zložení.

Niekedy dokonca musia prísť skákať aj útočníci, ešte že sú takí ľahkí. Pri mlynoch si nemôžeme dovoliť stroj, ale v RKB sme inteligentní, veľmi inteligentní. Znova využijeme a zneužijeme útočníkov ako ľahkých protivníkov. Nech sa deje, čo sa deje, útočníci obstoja a sú dôsledným súperom rojníkom. Niekedy je to lepšie ako stroj, ktorý je príliš stabilný a nepodobá sa tak realite.

Nových hráčov tieto technické veci fascinujú a dokonca zistili, že mlyn v týchto chladných dňoch funguje ako prirodzený ohrievač.

Koniec tréningu, kontrolujem si telefón a správy od hráčov, ktorí neprišli. Horší dôvod je, keď niekomu príde VIP návšteva najlepšieho kamaráta a znova nedodrží svoj záväzok. Je čas upratať ihrisko, šatňu a každému dať posledné rady pred zápasom.

Deň D-2 pred zápasom. Mojimi najlepšími priateľmi sa zrazu stávaju Facebook, sms, Whatsapp a e-maily, aby som zistil, kto príde a kto nie. Niektorí sa dokonca neukážu ani v ráno zápasu bez toho, aby dali vedieť: raz je to budík, ktorý nezazvonil, raz bolesť hlavy z neočakávanej party noc predtým alebo si to jednoducho rozmysleli na poslednú chvíľu a radšej zostali doma umývať riady s manželkou.

Sme v šatni, pár minút pred zápasom. Je čas predstaviť základnú zostavu. Niektoré voľby nie sú ľahké a na lavičke zostávajú aj niektorí dobrí aktívni členovia. Náš klub má okrem toho podporu aj z iných tímov a šancu musí dostať každý. Dobrý tréner by sa mal vždy rozhodovať neutrálne.

O 80 minút neskôr, či už je to víťazstvo alebo prehra, oba tímy vyhrali už tým, že si mohli zahrať rugby XV. Podáme si ruky s rozhodcami a sme im vďační, že sa zúčastnili na zápase a prispeli k jeho kvalite. Vyplníme zápis a snažíme sa nezabudnúť na žiadne štatistiky. Potom prichádzajú drinky s ostatnými členmi vedenia a trénermi. Všetok tlak je preč, práca je hotová.

Rád by som pripomenul každému, hráčom, rodičom, priateľom i priateľkám, že všetko robíme ako dobrovoľníci a našou motiváciou, ktorá nás týždeň čo týždeň ženiem je radosť z budovania ragbyového tímu. Nič viac. Peniaze nikdy nebudú našou pohonnou hmotou, len nimi platíme za priestory. Na druhej strane, rugby je škola života. To nie je len porekadlo, ale pravda, ktorá z nás robí lepších ľudí – gentlemanov. Robí nás šťastnými, bez ohľadu na to, ako šialene to znie, v slovenskej rugbyovej komunite.

Tento článok je venovaný všetkým trénerom v strednej Európe, ktorí každý týždeň ako dobrovoľníci pracujú na tom, aby vdýchli život tomuto nádhernému športu aj v našom regióne. Skvelým ľuďom, ktorí spájajú neznámych, aby sa stali vďaka rugby najlepšími priateľmi.

Charlie, stratený francúzsky tréner v Bratislave

I am a rugby coach in Slovakia

When did I start really coaching? I don’t remember. How comes I began a trainer? may be a mix between an opportunity, a necessity, and a personal challenge.

Do I need to be a good player to become a good trainer? For sure being a good player doesn’t transform you in a good trainer, and being a medium player will not keep you away of the coaching skills.

I open Youtube to get inspiration, but well, so far, I am not Bernard Laporte, and neither I am not coaching Richy McCaw, so it doesn’t really help. I click on some random amator videos. Here we go, it fit better to our current level. Got a call from the Austrian federation for training courses in English as I don’t speak Slovak, better than nothing. Finally after a year of begging, I got all access to the World rugby contents and use this great support to make a step forward.

Training days in Autumn-Winter. The days become darker, and it’s pretty wet and cold over there. Let’s hope we would have enough players tonight to rehearse the scrum and the line out.

One cone on the left, one on the right, and the others around; the first warm up exercises is easily ready. Camera in my pocket, for the glory of Facebook: let’s make it right to make the picture looks like the pitch is crowded. One ball dropped during the basic drills of passes? ok, 10 push up. Let’s get the top of our bodies warmer before the tackling session. One junior is complaining again that he will get dirty with the wet earth and should have to clean his clothes (or rather his mommy), when the rugby school is well named “school”. Hang on, I see an another player away from my attention trying to cheat on the tackles. ‘’No way, get down and use your shoulders!’’ – ‘’10 push up for free, at least you will be handsome for this summer time”.

Then we move to the more complicated exercises as the scrum and the line out. Let’s start with the line out with every training a different jumpers and lifters, as it’s almost impossible to get the same squad each training. Even sometimes a back came to jump instead, at least they are fine and light. For the scrum, we can not afford a scrum machine, but we are smart, very smart in RKB. Let’s use and abused the backs for a light opposition. Whatever happens, backs do the job and contest the forwards in the right way, somehow even better than using a scrum machine, which is far too much stable from the reality without a power back. The new players feel amazed by those technical things and found a natural heater into the scrum during these cold periods of rugby.

End of the training, checking my phone, getting messages from players who couldn’t come. The worse reason I guess it’s when someone has a VIP visit of his best friend and cancel once again his commitment. It’s time to tidy up the pitch, the changing room and to give the last recommendation to everyone before the match.

Day-2 before the match. My best friends become suddenly Facebook, text chat, Whatsup, and the emails to know who would may come or not. The morning before the match, sometimes it happens players don’t show off without informing the squad: alarm clock not ringing, headache from an unexpected and tricky party last night, or simply changing their minds at the last minute and rather stay comfortable at home to clean the dishes with their wife. We are in the changing room, few minutes before the match. It’s time to inform about the starting squad. Some choices are not easy to make and let few good active members on the bench. Also, for our club, we get support from outside and must give the chance to everyone. A good trainer should always make a neutral choice without considering preferences between the relationships more or less better regarding the players.

80 mn later, the match is over, it could be a victory or a defeat, the both teams won has being able to simply play a rugby XV match. We check the hand of the referees, and we are grateful of their presence part of a good game and the quality of the gameplay. We fill up the report of the match, and try to do not miss any stats. We share a drink with other managers and trainers. All the pressure is released, job done my colonel!

I should remind everyone, players, parents, friends, and girlfriends, that we are all volunteers and our motivation which drive us every week to this is the pleasure to build a rugby squad, nothing else. The money will never be the benzin for our engine, only used to pay the facilities. On the other hands, the rugby is the school of life. Not only a saying but a true thing which made us a better men: gentlemen. This is what make us happy, no matter how it may sound crazy, in Slovakia rugby community.

This article is dedicated to every trainers in Central Europe, working every week as a volunteer to make this wonderful sport alive in our regions. Those beautiful people who make connections between unknown people becoming best friends through the rugby.

Charlie – a lost trainer from France located in Bratislava