- Drilling in the basics over and over again – rugby is simple (pass/tackle/run straight/know where to be) once these become second nature we can really become competitive. So yes there’s a lot of repetition in my methodology but I work from the principle that do things 10,000 times eventually it will filter down or so we hope.
- Improve the mind – try and get the players to think positively in order for them to execute the basics we mentioned. Rugby is like no other sport, so much collision so much impact if you are not right mentality wise you will get crushed.
- It is indeed a challenge to mix nationalities, but this challenge is one I enjoy, I try and ensure we have a mixture of fun and serious at training and interact openly in order to share a common voice. It doesn’t always work but it’s a good starting point, yes we are still at the beginning in my opinion but a good beginning.
- We’re fortunate we have Rich over from New Zealand, who’s experience is very big and he has changed completely the outlook of the pack and people really developing in those areas. There has been very good development in some players and that’s down to desire and good coaching. Having moved outside the city (miles away as you say) it’s nice to share this responsibility with a knowledge bank who’s passionate about the sport.
- I think throw people in the deep end often works so even beginners get involved straight away in the training – and then we work on them gradually, you see them shake their heads in confusion but walk away happy that they came and I think that’s the goal for further recruitment. We are family and we welcome more and more people and if you try and don’t like that’s ok too!
- There are areas I would really like to develop on from this year; proper backline moves, individual passing improvements, strength and conditioning – but I’m happy we finished the season strong so we cannot have too many complaints!
(sk)
1, Toto je tvoja prvá kompletná sezóna v RKB, čomu si musel v rámci tejto výzvy najviac čeliť?
Ako veľmi dobre vieš Charlie, najväčšou výzvou je udržať si hráčov a prilákať nové tváre. Až potom príde na rad rozvoj hráčov, ktorý je viacmenej sám o sebe zábavnou výzvou.
2, Počet hráčov v mužstve počas celej sezóny kolísal/jeseň 2017 – jar 2018/, ako sa ti vlastne podarilo poskladať mužstvo na jednotlivé zápasy?
Treba byť kreatívnym a tak nejak plávať s prúdom a nechať sa unášať, často musíš potom v druhom rade postaviť hráčov na úplne odlišné pozície než na akých zvykli predtým hrávať.
Pozitívom je, že si z toho teda môžeme vyberať a hrajú hocikde bez nejakých pripomienok. Najprv klub a ego až potom. Respektíve v to dúfame.
3, Aký je výhľad na ďalšiu sezónu 2018/2019 a čo môžeme urobiť aby sa predišlo podobným ťažkostiam?
Myslím, že budúcnosť vypadá o niečo lepšie – zdá sa, že je tu v poslednej dobe väčší záujem zo strany miestnych ľudí,Slovákov,čo je naozaj skvelé, fantastické je,že záujem prejavuje aj viac dievčat,žien.Sme kompletný klub a ľudí to vtiahne – všetci musíme vyvinúť maximálne úsilie pri nábore, ale myslím si,že sme celkom dobrým mixom – Erasmus/miestni ľudia/Expati .Z hľadiska aktuálneho rugby a nie administrácie by sme sa mali viac sústrediť na rozvoj hráčov a ich individuálnych zručností a zároveň zvyšovať dôveru u nováčikov.
4, Budeme písať novú kapitolu 2018/2019 , zápasy v zahraničí – Rakúsko, Maďarsko, ako to berieš sťaby skúsený tréner z Británie?
Nuž veru,”klobúk dole” pred Charliem za neustále chatovanie so zahraničnými klubmi a hľadaní možností v iných teritóriach. Je to fantastická vec pre klub s menšími zdrojmi,že hrávame v Rakúsku a aj inde, ale dôležitejšie je pre mňa nastavenie a ten pocit o čom skutočné rugby vlastne je.Aj keď vždy nevyhráme s našimi zahraničnými náprotivkami,ale ak sme hrali zanietenejsie počas zápasu tak potom oni alebo aj ja sme boli hlavne pyšní na pokrok a nepoddanie sa. Toto je náplňou klubu a to sa mi aj páči, ale zároveň je dôležité hrať zápasy aj doma na Slovensku, aby sme napomohli rastu hry, aj keď hoci len v malých krokoch.
5, Dva zápasy proti britským teamom na ich putovani v Bratislave, si šťastný že sa súťažilo proti tvojim “súkmeňovcom”?
Určite si ešte nevidel ako hrá rugby môj brat – asi mi moc nepoďakuje, ale keď bol mladší , tak bol skvelý prop! Ale jasné, Že to bolo úžasné si zahrať proti dvom britský klubom s dlhou históriou a pre hráčov to bolo zasa zistenie ako sa hrá proti kvalitným mužstvám , a takisto aj pozápasová atmosféra , ktorá je skutočne unikátna. To nie je len o tom, že odídeme s nádhernými spomomienkami, ale aj o ľuďoch samotných.
6, Ako pristupuješ k vedeniu tréningov rugby a ako skladáš zostavu v deň zápasu? Vychádza to rovnako s expatmi aj so Slovákmi, skúsenými hráčmi a začiatočníkmi?
Toto je dobrá a zároveň náročná otázka ak mám byť úprimný.Som držiteľom športovej trénerskej kvalifikácie, hlavne pre deti v mnohých disciplínach, ale som vďačný,že moji dospeláci sú ako deti, takže tie princípy zostávajú rovnaké.
Zameriavam sa hlavne na vedenie ku zlepšeniu a to znamená niekoľko vecí:
Zákldné drily, stále dokoliečka dokola – rugby je jednoduchá hra /prihrávka,skládka,priamy beh, a vedieť kde byť/, raz keď už to bude zvyk, tak potom môžeme naozaj byť rovnocenní. Takže áno, v mojej metodológii je to o veľa opakovaniach ale fungujem na princípe,že ak to urobíme 10tisíc krát, tak sa to zautomatizuje, resp. v to dúfam.
Premýšľať – ukázať hráčom ako pozitívne myslieť za účelom splniť základy o ktorých sme sa už zmienili. Rugby nie je ako iné športy, veľa kolízii,veľa dopadov a ak nemáš tu správnu mentalitu,tak vaša múdrosť dostane trhlinu.
Je to skutočná výzva pri mixe národností, ale táto výzva ma skutočne teší,pokúšam sa zaitiť aby to bol počas tréningov mix zábavy aj serióznosti,otvoreného vzájomného pôsobenia v súčinnosti s bežným hlasovým prejavom. Síce nie vždy to funguje , ale je to dobrý počiatočný bod, ale stále sme podľa mňa na začiatku , ale dobrom začiatku.
Máme aj šťastie,že máme Richa z Nového Zélandu, ktorý ma veľmi veľké a veľa skúseností, takmer kompletne zmenil vizáž rojníkov a naozaj sa veľmi zlepšili.Naozaj u niektorých hráčov skvelé napredovanie, je to aj o túžbe,chcení a dobrom trénerstve.A presne sa to teraz ukazuje, keď som sa odsťahoval z Bratislavy /na míle ďaleko ako hovoríš/, zdieľať túto zodpovednosť vedno s bankou vedomostí , ktorá je zbláznením do športu.
Myslím si,že obrazne povedané hodiť do hlbokej vody často funguje, takže aj začiatočníci sa môžu hneď zapojiť počas tréningov a potom na nich postupne pracujeme krok za krokom,vidíte že v zmätku zdvíhajú hlavu čo majú robiť, ale idú šťastní, idú so zdvihnutou hlavou ďalej a to je hlavným cieľom ďalšieho náboru. Sme rodina a kaŽdý je vrelo vítaný, a ak aj vyskúšate a nebude sa vám páčiť, aj to je v poriadku.
Sú oblasti,ktoré by som rád vylepšil od tohto roku: proper-útočníci, zlepšiť individuálne nahrávky,silu,výbušnosť, ale aj tak som šťastný,sezónu sme ukončili silní, takže zasa sa nemôžememoc sťažovať.
7,RKB tu viacmenej predstavilo aj tzv.”Tretí polčas” a takisto momentky z barbecue opekačiek s pojazdným barom, ktorý obsluhovali hráči RKB, myslíš si,že aj toto je pridaná hodnota klubu?Súťaže,a takisto priateľstvo dokážu vybudovať klub?
Nuž viacmenej všetci vedia o mojich veľkých ústach, takze 3.polčas alebo 19.jama nie sú v rugby tým najhodnotnejším aby sa ukovalo bratstvo. Možno to nie je pre každého, ale to ukazuje,že môžeš ísť von a zaklopať na desatoro dverí a neskôr sa začne lámať chlieb a prestierať stoly. Myslím, a tak sme to videli v klube Donau či u nás s britskými teamami Že rugby robí ihrisko nadprirodzenným a mnohí chlapi sa stávajú kamarátmi, a aj o tom to je.
Dokonca aj moje deti hovorili : “Koľko Britov tam zvracalo” , mojou odpoveďou bolo:”nie dosť” – a necháme to tak tam.
Rugby Klub Bratislava 