Ako sa vyvíjali moderné olympijské hry od svojho vzniku v roku 1896.

Obnovenie olympijských hier súviselo s archeologickými vykopávkami, najmä priamo v Olympii berlínskym helenistom Ernstom Curtiusom, a tiež prudkým rozmachom moderného športu predovšetkým v Anglicku.

Moderné olympijské hry sa však zrodili vo Francúzsku, tretej veľmoci vtedajšej Európy. Ich zakladateľ barón Pierre de Coubertin (1863 – 1937) bol najmä pedagógom. Vo svojich štúdiách vychádzal z antického obrazu ideálneho človeka, ale takisto aj z názorov britského učiteľa Thomasa Arnolda.

“Pohyb sa musí stať základným kameňom každej racionálnej výchovy.”

Najprv pochopenie nenašiel

Coubertin viedol neľahký boj. Na britských ostrovoch bol šport už vtedy skôr biznisom (box, dostihy i začiatky futbalu) alebo kratochvíľou pre bohatých. Antický vzor sa s tým pramálo zlučoval.

Svoje myšlienky vyslovil barón prvý raz na parížskej Sorbonne v roku 1882, avšak nenašiel pochopenie. Na jún 1884 zvolal na pôdu slávnej univerzity kongres o športe. Skončil sa jednomyseľným súhlasom s obnovením hier.

Predpokladalo sa, že po úvodnom podujatí v Aténach sa budú olympijské hry cyklicky opakovať každé štyri roky v rozličných veľkých mestách sveta. Tento bod nebol jednoznačný, prvý predseda Medzinárodného olympijského výboru (MOV), grécky spisovateľ Demetrius Vikélas (Coubertin bol sprvoti iba generálnym sekretárom organizácie), bol totiž zástancom myšlienky jediného organizátora olympiád Atén.

Prvé roky Grékovi nahrávali. Po skvelej premiére pod Akropolou (6. až 15. apríla 1896) boli nasledujúce hry v Paríži (1900) a americkom St. Louis (1904) v závese svetových výstav. Aténsku reprízu roku 1906 pri príležitosti desaťročnice od prvej olympiády nikdy nezaradili medzi OH, hoci splnila dôležitú úlohu.

Od toho času MOV striktne dodržiava, aby sa olympijské hry konali zásadne samostatne, nezávisle od iného podujatia.

Prvé olympijské hry chcel v Paríži

Je pritom paradoxom, že práve Coubertin chcel, aby prvé OH usporiadali práve v Paríži v roku 1900 pri príležitosti svetovej výstavy.

O organizáciu sa uchádzala aj Budapešť, ktorá chcela hry zakomponovať do maďarských osláv svojho milénia plánovaného na rok 1896.

Z boja však vyšli víťazne Atény.

Uznal to aj Courbertin, od roku 1896 už predseda MOV, ktorý sa dočkal satisfakcie po vydarených druhých OH v meste nad Seinou v roku 1924.

Keď do hier vstupuje politika

Olympijské hry, ktoré sa mali uskutočniť v roku 1916 v Berlíne, boli zrušené pre prvú svetovú vojnu. Podobne pre druhú svetovú vojnu boli zrušené hry v rokoch 1940 a 1944.

Kvôli politike sa moderné olympijské hry často dostávali do protikladu s pôvodným zámerom podporovať medzinárodné priateľstvo v športových disciplínach.

V roku 1936 na olympiáde v Berlíne Adolf Hitler odmietol uznať výkony čierneho amerického atléta Jesseho Owensa, ktorý získal štyri zlaté medaily.

Olympijské hry v roku 1972 v Mníchove boli poznačené krvavou tragédiou, ktorá vyrástla z politickej krízy na Blízkom východe. Členovia palestínskej teroristickej organizácie zabili dvoch izraelských atlétov a vzali ako rukojemníkov ďalších deviatich, ktorých neskôr zabili pri prestrelke s políciou na mníchovskom letisku (zastrelení boli aj piati teroristi a jeden nemecký policajt, pozn. red.).

Olympijský program bol vtedy pozastavený na jeden deň na počesť zavraždených izraelských atlétov.

Spor USA a ZSSR

OH v Montreale v roku 1976 boli takisto poznamenané politickými problémami.

Hostiteľská kanadská vláda zamietla taiwanskému tímu niesť svoju zástavu a mať zahranú svoju národnú hymnu. Preto sa jeho reprezentanti hier nezúčastnili.

Ďalší problém sa týkal väčšiny černošských národov. Žiadali, aby bol Nový Zéland vylúčený z olympiády, pretože jeho rugby tím hral v Juhoafrickej republike, kde sa v tom čase realizovala segregačná rasová politika.

Keďže táto ich požiadavka bola zamietnutá, 31 černošských národov zamietlo svoju účasť v Montreale, čím vyjadrila svoj odpor voči apartheidu.

Spojené štáty po nekonečných diskusiách bojkotovali účasť svojich športovcov na olympijských hrách v Moskve v roku 1980 na protest proti vstupu sovietskych vojsk do Afganistanu. Ďalších 64 krajín sa k protestu pripojilo.

Ako odvetu, Sovietsky zväz s vyjadrením pochybností o bezpečnosti svojich reprezentantov bojkotoval olympijské hry v Los Angeles (ďalších 15 krajín vrátane ČSSR bojkot poslušne podporilo, pozn. red.).

Nárast počtu krajín i športovcov

Vtedy rekordných 160 krajín sa zúčastnilo olympiády v Soule v roku 1988.

Našťastie, jedinou politickou kontroverziou týchto hier bol neúspešný pokus Kórejskej ľudovo-demokratickej republiky slúžiť ako spoluusporiadateľ.

Olympijské hry v Barcelone v roku 1992 odzrkadlili zmenenú politickú situáciu vo svete. Spojený tím vytvorilo 172 športovcov z bývalého Sovietskeho zväzu (spolu s ruskými reprezentantmi vystupovalo aj 11 bývalých sovietskych republík, pozn. red.).

Po prvý raz od skončenia druhej svetovej vojny účinkovalo na olympiáde aj zjednotené Nemecko. Od roku 1960 dostala po prvýkrát povolenie štartovať na olympiáde aj Juhoafrická republika.

Na letných olympijských hrách v Atlante v roku 1996 sa zúčastnilo 197 krajín.

Okrem rastúceho počtu krajín, ktoré sa zúčastňovali olympijských hier, bol pozoruhodný i nárast zúčastnených športovcov. V roku 1896 súťažilo v Aténach 285 športovcov. V Atlante 1996 to bolo približne 10 800 športovcov. Tým vzrástol význam olympijskej kvalifikácie pre vzrastajúcu výkonnosť amatérskeho športu.

Olympiádu 2018 hostí Južná Kórea

Od roku 1924 sa koná aj zimná verzia olympijských hier. A až do roku 1994 ju organizovali v tom istom roku ako jej letnú dvojičku.

Zimná olympiáda 1994 sa uskutočnila v nórskom Lillehameri, svetovú elitu v letných športoch privítala americká Atlanta o dva roky neskôr.

Najbližšie sú na programe hry zimnej olympiády v juhokórejskom Pjongčangu, ktoré sa konajú od 9. februára 2018 do 25. februára 2018.

Celkovo v Južnej Kórei rozdajú sady medailí v 102 súťažiach, ktoré ponúkne dokopy pätnásť športov, patriacich do programu zimnej olympiády 2018.

Súťažiť sa bude v ľadovom hokeji, krasokorčuľovaní, rýchlokorčuľovaní, rýchlokorčuľovaní na krátkej trati (šortrek), curlingu, alpskom lyžovaní, skokoch na lyžiach, severskej kombinácii, snoubordingu, bežeckom lyžovaní, biatlone, akrobatickom lyžovaní, boboch, saniach a skeletone.

 

Hry letnej olympiády:

1896 v Aténach

1900 v Paríži

1904 v St. Louis

1908 v Londýne

1912 v Štokholme

1920 v Antverpách

1924 v Paríži

1928 v Amsterdame

1932 v Los Angeles

1936 v Berlíne

1948 v Londýne

1952 v Helsinkách

1956 v Melbourne

1960 v Ríme

1964 v Tokiu

1968 v Mexiku

1972 v Mníchove

1976 v Montreale

1980 v Moskve

1984 v Los Angeles

1988 v Soule

1992 v Barcelone

1996 v Atlante

2000 v Sydney

2004 v Aténach

2008 v Pekingu

2012 v Londýne

2016 v Riu de Janeiro

2020 v Tokiu

 

Hry zimnej olympiády:

1924 v Chamonix

1928 v St. Moritzi

1932 v Lake Placide

1936 v Garmisch-Partenkirchene

1948 v St. Moritzi

1952 v Oslo

1956 v Cortine d’Ampezzo

1960 v Squaw Valley

1964 v Innsbrucku

1968 v Grenobli

1972 v Sappore

1976 v Innsbrucku

1980 v Lake Placide

1984 v Sarajeve

1988 v Calgary

1992 v Albertville

1996 v Lillehameri

1998 v Nagane

2002 v Salt Lake City

2006 v Turíne

2010 vo Vancouveri

2014 v Soči

2018 v Pjongčangu
Olympijské hry (história, rekordy, športy, zaujímavosti)